Kvetinky a technik - šiesty deň v Prahe

Je sobota a my vstávame zavčasu, aby sme prišli včas. Raňajky máme pripravené ráno o 6:00 hod., električka odchádza o chvíľku. Jeden prestup z 22 – ky na 20 – ku a vlakom smer  Kutná Hora.  Všetko perfektne zorganizované. Dve kvetinky nás čakajú a ideme poznávať históriu. Počasie má pre nás pochopenie. Lepšie si nemôžeme želať.

Cca po jednej hodine cesty vlakom sme na mieste. Malá prechádzka po meste. Otvárajú o 10:00 hod., máme čas poobzerať si okolie. Požiadame okoloidúci pár o spoločné vyfotenie, aby nikto z nás na fotografii nechýbal. Zisťujeme, že svet je malý - fotil nás pán pochádzajúci zo Strečna, ktorý žije v ČR. 

Začíname prehliadku.

Vlašský dvor:

je významná historická a kultúrna pamiatka. Jedná sa o bývalý kráľovský palác s mincovňou, vybudovaný v 13. storočí a neskôr mnohokrát prestavovaný. Razili sa strieborne mince – pražské groše.

CHRÁM SV. BARBORY

Počiatky chrámu sú ukryté v pápežských listinách, bulách a začínajú povolením stavby v roku 1381. Končí v roku 1403 uznaním jeho postavenia v duchovnej správe ako kostola farského, zasvätený patrónke baníkov sv. Barbore. Ako stavebný materiál bol použitý kutnohorský pieskovec z neďalekých lomov. Husitské vojny pozastavili jeho výstavbu.

Novogotickú opravu umocňujú okná s námetmi z českej a kutnohorskej histórie. Dodnes pripomínajú mecenášov, ktorí prispeli na rekonštrukciu. Jedno z okien pripomína upomienku návštevy Františka Jozefa I. v Kutnej Hore v roku 1906 a jeho dar chrámu.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa v Sedlci pri Kutnej Hore (1703 – 1708) - interiér podobný chrámu sv. Barbory. Nachádzajú sa tu zaujímavé točité schody bez stredovej opory.

Sedlecká kostnice:

má zaujímavú históriu. Pôvodne to bol cintorínsky kostol tunajšieho sisterciánskeho kláštora. Tisíce ľudí tu našlo posledný odpočinok v dobách epidémií. Významným medzníkom v histórii  sa stal rok 1784 kedy odkúpili majetok Schwarzenbergovci z Orlíka.  V roku 1870 nechali kostnicu upraviť do dnešnej podoby. Autorom svetovej unikátnej výzdoby z ľudských kostí sa stal rezbár František Rint z Českej Skalice.

Deň plný nových historických  informácii, ktoré nám poskytli naše  milé pražské kvetinky.

Za naše kvetinky a technika  ďakuje  - Orchidea